Čoraz viac detí na Slovensku zažíva kyberšikanu. Ako s ňou bojovať a čo radia odborníci

Za posledné obdobie sa na verejnosť dostáva viacero znepokojivých správ o tom, ako množstvo detí a mladých ľudí trpí rôznymi mentálnymi ťažkosťami v dôsledku kyberšikany. Mnohé štúdie dokonca upozorňujú na skutočnosť, že môže viesť aj k samovražedným myšlienkam. Šikana na internete zväčša prebieha na digitálnych platformách, ktoré rodičia a učitelia nepoužívajú. Preto je pre dospelých často náročné pochopiť, čím si mladí prechádzajú a ako deštruktívna môže byť ich skúsenosť.

Prinášame preto praktické rady a tipy spolu s odporúčaniami odborníkov pre rodičov a obete. Okrem iného sa dozviete, čo v konkrétnych situáciách robiť a ako kyberšikane predchádzať.

Kyberšikana je vážny problém, ukazujú dáta

Kyberšikana môže mať viacero foriem. Môže ísť napríklad o zastrašovanie, vydieranie, zverejňovanie fotografií s cieľom zosmiešniť inú osobu, no výnimkou nie sú ani hanlivé komentáre k online príspevkom. Problematická je najmä skutočnosť, že ľudia zvyknú byť nepomerne krutejší a ostrejší v online priestore ako naživo. Obeť totiž nekonfrontujú priamo, a tak si aj viac dovolia.

Tento druh šikany má množstvo negatívnych dopadov na mentálne zdravie obetí. Jedným z nich je napríklad aj zvýšený predpoklad na poruchy príjmu potravy. U šikanovaných detí je pravdepodobnosť dvakrát vyššia ako u tých, ktoré si podobnou skúsenosťou neprešli.

Internetová linka dôvery pre mladých ľudí Ipčko nám uviedla, že v roku 2022 zaznamenala 176 % nárast v témach kyberšikany, kybergroomingu a nenávistnej komunikácie. V roku 2023 sa situácia ešte zhoršila. Kyberšikana narástla o 279 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom.

Mladí ľudia spomínali tému kyberšikany v kontexte sociálnych sietí, kde boli uverejňované rôzne zosmiešňujúce fotografie, videá či falošné fotografie. 15 % detí na slovenských školách v prieskume z roku 2023 uviedlo, že zažilo kyberšikanu. Ide pritom o mierny pokles oproti obdobiu pandémie.

Výsledky novšieho prieskumu na tému kyberšikany na slovenských stredných školách budú známe v utorok, plánuje ich zverejniť Inštitút pre verejné otázky (IVO).

Doplnené: Kľúčové informácie z prieskumu IVO prinášame v redakčnom článku:

Vydieranie sexuálnymi materiálmi sa deje čoraz častejšie

Jednou z rozšírených foriem kyberšikany je aj vydieranie obete fotkami so sexuálnym podtextom. Obrázky pritom ani nemusia byť skutočné, no v poslednom období dramaticky narastá počet explicitných materiálov vygenerovaných umelou inteligenciou. Agresori ich potom môžu zneužiť na vydieranie či kybergrooming.

Psychologička z IPčka Zuzana Juráneková pre redakciu Živé.sk pred časom popísala, že obete môžu zažívať šok, paniku a stres, keď zistia, že takáto fotografia existuje. V situáciách, kedy ide o reálnu fotografiu, sa často stretávame napríklad so sebaobviňovaním. Všeobecne sú dopady na psychické a fyzické zdravie pre ľudí na fotkách a videách obrovské. Dôsledky pre rodinný a sociálny život taktiež nie sú zanedbateľné.

Osoba totiž nevie, ako a kam sa fotografia alebo video dostane. Ako následok digitálneho zneužívania sa môže objaviť úzkosť, panika, akútny stres, trauma, posttraumatická stresová porucha, depresia, môžu sa objaviť zmeny v stravovacích a spánkových návykoch, sociálna izolácia, myšlienky na ukončenie života, sebapoškodzovanie, ale aj pokusy o ukončenie života, tvrdí Juráneková.

Ľudia na fotografiách a videách sa cítia zneužití, zahanbení, špinaví. Nerozumejú tomu, čo sa stalo a majú aj strach, že ľudia uveria skutočnosti fotografie (ak ide o deep fake, teda falošné video či fotku vytvorenú umelou inteligenciou). V prípade, ak dostávate napríklad správy od konkrétnej osoby, môžete si ju zablokovať a celý incident nahlásiť sociálnej sieti či inej komunikačnej platforme, na ktorej ste sa s nevhodnou komunikáciou stretli.

Ako spozorovať kyberšikanu?

Kyberšikanu nie je vždy jednoduché rozoznať. Môže mať totiž rôzny priebeh a jednotlivci na ňu zvyknú reagovať rozdielne. Treba byť preto všímavý a pri zmenách správania či podozrení sa s dotknutou osobou porozprávať.

Jedným z varovných signálov môže byť aj väčšia vyhýbavosť dieťaťa, strata záujmu, zvýšená miera agresie či náhla strata priateľov. Indikátorom je i prudké zhoršenie výsledkov v škole, problém so sústredením, nechuť chodiť do školy či záškoláctvo.

Podrobnejšie informácie si môžete prečítať v príručke o kyberšikane od Ministerstva vnútra SR.

Aké mám ako obeť možnosti?

Ak ste obeťou, nebojte sa zveriť o svojej skúsenosti svojim rodičom, učiteľom, školským psychológom či blízkej osobe. Vysvetlite im, čo prežívate a ako sa cítite. Juráneková hovorí, že najpodstatnejšie je, aby ste neprežívali svoju skúsenosť osamote. Odporúča vyhľadať človeka, ktorému dôverujete. Ak takého človeka vo svojom okolí nemáte, môžete sa obrátiť aj na anonymné linky pomoci IPčko.sk či Krízovú linku pomoci - 0800 500 333.

Juráneková radí obetiam šikanovania vyhľadať okamžitú odbornú pomoc, aby sa eliminovali traumatické dopady. Podľa jej slov však potrebujú odborný prístup aj samotní agresori.

Psychologička Eva Smiková pre redakciu uviedla, že je potrebné ku každému prípadu pristupovať osobitne. Obeť môže zvážiť využitie odborných služieb na školách, či už sú to školské podporné tímy, alebo školský psychológ. V závažnejších prípadoch je možné vyhľadať aj psychoterapeuta či psychiatra.

Smiková uvádza niekoľko krokov, ako sa môžete brániť pred kyberšikanou, nenávistnými prejavmi a ohováraním na internete:

1. Dávajte si pozor na to, čo o sebe zverejníte na internete. Zvážte, komu dáte svoj e-mail, telefónne číslo, adresu a iné informácie. Rovnako sa zamyslite pred zdieľaním svojich fotografií, videí či pri udelení prístupu k vášmu profilu na sociálnych sieťach.

2. Ak sa vám na internete niekto vysmieva, nadáva vám, vyhráža sa alebo inak ubližuje, máte právo sa brániť. Je potrebné dať agresorovi pokojne a dôrazne najavo, že si takéto správanie neželáte a nechcete takýmto spôsobom komunikovať.

3. Ak kyberšikanovanie neprestáva, nenechajte si to pre seba. Je potrebné povedať o kyberšikanovaní niekomu dospelému – rodičovi, učiteľovi, psychológovi, polícii, prípadne kontaktovať linky pomoci.

4. Na internete je možné agresora zablokovať alebo ho nahlásiť administrátorovi stránky. Ak sa stretnete s útokmi, posmechom či vyhrážkami, všetky dôkazy (SMS správy, e-maily, chat) si radšej uložte.

5. Ak si všimnete, že je niekomu na internete ubližované, niekto sa osobe posmieva, prípadne ho alebo ju ponižuje, nezostaňte ticho. Je potrebné obeti pomôcť, zastať sa jej a povedať niekomu dospelému o kyberšikanovaní. Ak páchateľ vidí, že obeť nie je sama, tak často so svojím správaním prestane.

V závažných prípadoch neváhajte podniknúť právne kroky. Kyberšikana je totiž trestný čin. V prvom rade je potrebné incident nahlásiť na polícii. Ak si nie ste istý, ako postupovať, máte možnosť obrátiť sa na pracovníkov Informačných kancelárií pre obete trestných činov. Vyškolení pracovníci vám poskytnú potrebnú pomoc a podporu pri ďalších krokoch. Tieto kancelárie môžete nájsť v každom krajskom meste.

Čo môžete urobiť ako rodič?

Hoci má kyberšikana zásadne negatívne dopady na mentálne zdravie detí, pomôcť môže podpora a včasná intervencia zo strany rodičov a učiteľov. Práve dospelí sú totiž schopní rozoznať príznaky a v prípade potreby zasiahnuť a situáciu konštruktívne vyriešiť.

Juráneková uvádza, že mladí ľudia potrebujú vytvorenie priestoru a príležitostí na rozhovor. „Nechcú monológ, v ktorom im niekto bude diktovať, čo majú a nemajú robiť. A už vôbec nepotrebujú mlčanie a ignorovanie. Práve naopak, ak sa na internete deje niečo nebezpečné alebo rizikové, môžu mať strach alebo otázky, na ktoré potrebujú odpoveď. Ak im tie odpovede nedajú dospelí, dá im ich niekto iný, kto nemusí mať s dieťaťom vždy najlepší úmysel.“

„Pripomínajte im, že nech sa stane čokoľvek, vy tam pre nich budete a nenecháte ich v tom samých. Ak sa s vami rozprávať nechcú, povedzte im, že existuje pomoc inde. Nesúďte ich a nehovorte im, že je to ich vina. Ukážte, že viete reagovať pokojne, primerane a konštruktívne. O to ľahšie za vami prídu aj v náročných momentoch,“ povedala pred časom pre Živé.sk.

Deti robia chyby a majú na ne právo. Nemajú toľko skúseností ako dospelí a sami sa musia naučiť určovať si hranice. Sami sa ešte hľadajú, a preto potrebujú cítiť váš záujem a prijatie. Dajte im vedieť, že ste tu pre nich v akejkoľvek situácii.

Rozprávajte sa s deťmi o tom, čím v online priestore žijú, čo ich zaujíma, aké aplikácie používajú či akých majú obľúbených influencerov. Pozrite si s nimi videá alebo si zahrajte nejakú hru.

Podľa psychologičky Smikovej treba v prvom rade zachovať pokoj, ak zistíte, že je vaše dieťa obeťou šikany. Mali by ste odsúdiť tento čin a ochrániť dieťa pred ďalším násilím (napríklad zablokovať používateľa či stránku).

„Vyčleňte si na rozhovor čas a nerušený priestor. Porozprávajte sa pokojne s dieťaťom a vypočujte si jeho názor na situáciu. Vysvetlite dieťaťu, čo je to šikanovanie, kyberšikanovanie a objasnite mu, že pokiaľ sa niekomu ubližuje, nie je to hra či zábava. Učte dieťa pracovať so svojimi emóciami. Dieťa sa potrebuje naučiť regulovať svoje správanie a reagovať na situácie vhodným spôsobom.“

Juráneková poskytla niekoľko tipov pre rodičov na predchádzanie kyberšikany a komunikácií s deťmi o nástrahách internetu:

• Nastavte účty tak, aby deti nezdieľali polohu online.
• Hovorte o hodnote a dopadoch zverejneného obsahu.
• Rozprávajte o sextingu (posielanie správ so sexuálnym podtextom) a iných fenoménoch, ale najmä o možnostiach pomoci.
• Naučte deti blokovať a nahlasovať neprimeraný obsah.
• Buďte im nablízku, keď vás potrebujú. To najdôležitejšie pre ochranu detí v online prostredí je váš spoločný a dôverný vzťah.
• Vytvorte im zázemie na bezpečný a otvorený rozhovor.
• Vysvetľujte svoje vlastné emócie - „hovorím ti to preto, lebo mi na tebe záleží“, „chcem, aby si bol/a v bezpečí a mám o teba strach“.
• Buďte pri vašich deťoch, zaujímajte sa a rozprávajte sa o ich online aj offline živote.
• Ak „urobia chybu“ dajte im pocítiť, že na ňu majú právo, keďže nemajú toľko skúsenosti ako vy. Sprevádzajte ich, vytvorte im bezpečný a otvorený priestor, v ktorom môžu otvorene hovoriť a požiadať o pomoc.
• Podporte ich v tom, aby neprijímali a neotvárali podozrivé správy, e-maily a linky.
• Naučte sa spolu, aké informácie je bezpečné zdieľať, kde a ako.
• Ak sa vám dieťa zdôverí, že narazilo na niečo, čo v ňom vyvoláva znepokojenie, oceňte ho, porozprávajte sa o tom.